Ján Jozéfek: Ako bolo v Budapešti....

                  

Budapešť

      Prvý deň bol presne podľa očakávaní. Ubytovanie sme našli bezproblémovo a stretli sme sa 

s ostatnými študentmi. Všetci boli viac menej spokojní, že sa nachádzame v centre, odkiaľ máme naše povinné aktivity veľmi blízko.

     Prvá vec, ktorú sme absolvovali bolo koliečko predstavovania: Tell something about you, druhá  bola hra Zin, Pau, Bang, Splash, Hop! (pravidlami Vás nebudem zaťažovať). Potom sme sa rozdelili na dve skupinky.

     Ďalší deň dopadol tiež tak, ako som očakával a zostal som v skupinke sám SK študent. 
Čo bolo na jednu stranu dobré, avšak malo to svoje úskalia. Po cca 3 hodinovej debate vznikol tábor SK HU PL proti CZ – českí študenti sa výrazne báli abstraktnosti. A ak im došli argumenty, tak začali operovať s pojmom pátos. (Neskôr som pochopil, o čo im šlo.)  

Chýbalo nám vedenie, ktoré by nasmerovalo menej prispôsobivých k tým zapáleným. 
Po veľkom mrhaní času sme sa aspoň dohodli na materiáloch, ktoré by sme chceli vyskúšať. Veľmi sa teším, že sme dospeli k materiálu, avšak som mal dojem, že rámcovanie workshopu ,, JA, bábka,, vyžaduje viac zamýšľania sa . Hlavným by sa mohol stať predmet, zdanlivo zbytočný, ktorý určuje výpoveď alebo smerovanie predstavenia. 

,,Nesúhlas s druhými nesmie znamenať nepriateľstvo alebo pokušenie nad niekým zvíťaziť.“,  toto mi znelo v hlave stále. Absencia režiséra a poetická nekompatibilita ma odsúvala na úlohu pozorovateľa. 

Napokon som sa pripojil ku CZ strane, pretože sme aspoň vymysleli koncept a nezostali sme 

pri fragmentoch etúd, v ktorých som často hľadal pointu, ale zbytočne.

     

Koncept: Dali sme si východiskový bod ,,Pinocchio" do témy "Ja, bábka"sa nám to hodilo. Ďalej sme uvažovali  o tom, kto manipuluje s kým a aké ,,nitky" nás ovládajú.  Boli sme traja a požičiavali sme si ľudí z druhej skupiny. To nám prácu veľmi spomaľovalo.

      

V konečnom dôsledku som si hovoril, že som mohol radšej zostať u nás v škole. Bohužiaľ. Maďarské vedenie nám nechalo tak voľnú ruku a žiaden koncept, že to bolo kontraproduktívne. 

S českými kolegami sme sa snažili o nonverbálnu výpoveď, ktorá by mohla byť jasná každému. Možno uvidíme záznam v Nitre.

Ján Jozéfek